Translated into Phom by Dr. B. Henshet Phom
Forum for Naga Reconciliation
Public Statement on Repatriation of Naga Ancestral remains
(Naga bá˝Ěhiba ammei vahng kung kahdok leipá˝Ě leihen nang)
Introduction ( Shahsha )
Forum for Naga Reconciliation (FNR), the Pitt Rivers Museum (PRM) hadá˝Ě Naga researchers, University of Edinburgh hadá˝Ě University of Melbourne hommei danteiyei hadá˝Ě sheá˝Ěhteiyei Pitt Rivers Museum lei nyupá˝Ě Naga bá˝Ěhiba ammei shangvahng, vahng hadá˝Ě sho leihen danteinyeih.
Covid-19 Jaaâmdin peipá˝Ěnangká˝Ě, liennyang 5 kaá˝Ěppheiká˝Ě, Pitts River Museum-ao September 22, 2020 ká˝Ě appá˝Ě hebak ká˝Ě, museum lei human remains (shenyak shangvahng, shenyak vahng, sho) museum lei hwo-wei nyupá˝Ě beá˝Ě yahlang (tuhlangtá˝Ěke). Jummi haba longi deih-ei dangtá˝Ě, British Imperialism hebak ká˝Ě jummi vanglem lemmei nyupá˝Ě jat (shenyak) dhá˝Ě má˝Ě shenteipá˝Ě jaa ká˝Ě nyuwei daihen chudeih khih. Hanangká˝Ě, Naga am bá˝Ěhiba dhá˝Ělei shangvahng museum lei mih- i veihen noksa (lajei) vaishi tuhpá˝Ě nejiá˝Ěang shei deih-ei dangpá˝Ě há˝Ěk khih. Hanangká˝Ě, shaangá˝Ě haba daodhá˝Ě mih-i veihen tuh-ei nyupá˝Ě (exhibit vai-ei nyupá˝Ě) yah-ei shaangá˝Ě bela (box) lei tuhlangtá˝Ěke. Habakeipá˝Ě shenyak bá˝Ěm, sho, vahng ká˝Ě shenpá˝Ě daolehm 214 PRM museum lei jongei tuh-ei nyá˝Ěke.
The Guardian shahjaang lai ká˝Ě haba shahhidao nang nyangei eetá˝Ě, University of Melbourne leipá˝Ě Naga anthropologist hadá˝Ě Associate Professor Dr. Dolly Kikon hommei PRM Director ká˝Ě pheetei danteitá˝Ěke. Hadá˝Ě pinyiá˝Ě-i FNR am ká˝Ě PRM lei Naga ammei bá˝Ěhiba ammei shangvahng tuhshi nyupá˝Ě nang eshuohtá˝Ěke. Haphei ká˝Ě PRM ammi FNR am má˝Ě danteitá˝Ěke, mehenangká˝Ě, FNR ammi sheppeishapá˝Ě chingmei daosho dá˝Ěkpá˝Ě nyingei nyutá˝Ěke. Hanangká˝Ě, shenyak vahng mekei leihen, vanglem mekei nonya, haba hommei sheppeishapá˝Ě mekei leihen hadá˝Ě noknyiá˝Ě lei maa (social wound) mekei meeiaokhen jaá˝Ěteitá˝Ěke. PRM am má˝Ě danteipheiká˝Ě, FNR ammi Naga moidoi beá˝Ě-ei Naga am jat lao lao má˝Ě shah jaá˝Ěteidanteiyei dainyeih.
PRM am FNR am má˝Ě chemmi dá˝Ěkhen ká˝Ě mongmeeipá˝Ě habakei ietá˝Ěke, âFNR hommei noknyiá˝Ě maa meeihá˝Ěpá˝Ě, mangtá˝Ěkteipá˝Ě, sheppeishahá˝Ěpá˝Ě hadá˝Ě já˝Ěteishangtei-mongmangmongyiá˝Ěm bá˝Ěshah liá˝Ěngeileihen longi shongnyiá˝Ěkhih, hadá˝Ě meeipá˝Ěba jaá˝Ěteidanteipá˝Ě hommei haba vahngdhá˝Ěyao pheileipá˝Ěshing mekei tuhhen nevaijá˝Ě leilanghen pheeâjao danteihen.â Haba má˝Ěghongká˝Ě, PRM am âmangtá˝Ěkteihen, sheppeishahen hadá˝Ě noknyiá˝Ě lei mashaapá˝Ě (social wound) meeihen shingvaishi, noknyiá˝Ě, jat beá˝Ě má˝Ě ngaihee-i jaá˝Ěteihen hadá˝Ě jummei shah panghen haba hommei nemeeipá˝Ě bá˝Ěshah ká˝Ěbá˝Ě meeipá˝Ěpa lingaokhen.â
The Process and Time Frame ( Leihen vanglem hadá˝Ě hebak )
Hangkonyiá˝Ě vahng leihen shingvaishi vanglem lao lao hadá˝Ě laphen lao lao nyá˝Ěpeih. Haba phiká˝Ě, bangnyiá˝Ěha (Public) má˝Ě danteipá˝Ě, haba vahng á˝Ě-am ghuongi leihen jiá˝Ěpá˝Ě vaihen shei yempá˝Ě, Naga jat lao lao-i epá˝Ě shahdhá˝Ě record/document vaipá˝Ě, jat nevaijá˝Ě, ghuong lao lao-i hangkonyiá˝Ě lei vahng leihen nang chudeih lao lao epá˝Ě document vai-ei tuhpá˝Ě, jat lao lao dhá˝Ěmmei (baongei) vahng leihen nang mongpá˝Ě (approval) yahpá˝Ě nyuhen.
Haba daosho (process) ká˝Ě mon vangbong 8-15 yahkan. Haba daosho ká˝Ě participatory research, lappá˝Ě noknyiá˝Ě/shenyak beá˝Ě hean yahpá˝Ě, shing thah-ei daiei veipá˝Ě (field research), public beá˝Ě ká˝Ě nyinghá˝Ěpá˝Ě hadá˝Ě beá˝Ěi monghá˝Ěpá˝Ě hadá˝Ě international law i mongpá˝Ěkei dá˝Ěkhen. Haba daosho nyokei dokei veipá˝Ě hadá˝Ě colonized vanglem nevaijá˝Ě daoshokei nedá˝Ěkhen, shejao, indigenous vanglem hadá˝Ě shahkongnyiá˝Ě ká˝Ě vangdhá˝Ěm shuohei dá˝Ěkhen.
FNR as Facilitator (FNR ammei Bongshateibá˝Ě (Awlalembá˝Ě) daosho)
Naga ammei hangkonyiá˝Ě vahng PRM lei tuhei nyupá˝Ě leihen daosho ká˝Ě FNR ammi baongshateipá˝Ě daosho mon dá˝Ěknyeih. Hallei open dialogue, nejow-i shah shá˝Ěkteipá˝Ě, research hadá˝Ě Naga jat, attoi, civil society hadá˝Ě Nagaland government má˝Ě danteiyei dá˝Ěknyeih.
Haba daosho beá˝Ě lei khih, hanangká˝Ě, beá˝Ěi hean yahhen, danteihen hadá˝Ě sheá˝Ěhteihen vaipá˝Ěnangká˝Ě, FNR hommei Naga tribe organisations beá˝Ě ká˝Ě lai nyangtei. Lainyok leipá˝Ě ghuong lao lao má˝Ě shahthai thaiyei jaá˝Ěteitih, hadá˝Ě hannei leipá˝Ě lainyok dannyá˝Ěpeih. Hangkonyiá˝Ě vahng leihen shingvaishi, á˝Ěammei bá˝Ěhibá˝Ě lei vahng vaihen shang haba shenyakdhá˝Ě lei há˝Ěhiha dhá˝Ěi (claim) leihen mongpá˝Ě hadá˝Ě yiá˝Ěpá˝Ě nyuhen, nevaijá˝Ě jum omshi nyuhen nanyeih. Haba daosho meeishi dao leiyei, haba vahng leihen má˝Ě vamjemá˝Ě, FNR hommei Nagaland state government hadá˝Ě nanglak beá˝Ě ká˝Ě shahjang yahkan.
Haba daosho nedoh-i laphen lao lao ká˝Ě dá˝Ěkpá˝Ě daosho mon hih shei FNR hommei nyingnyeih. Haba daosho ká˝Ě Naga am beá˝Ě shembá˝Ě hih, hanangká˝Ě, haba vahng leihen daosho Naga am beá˝Ě sheppá˝Ě hih shei FNR ammi leekei nyingei nyá˝Ěpeih.
Recover Restore and Decolonize Team (RRaD) (Mahdaipá˝Ě Dangpá˝Ě Liá˝Ěngei leipá˝Ě hadá˝Ě Vanglem liá˝Ěngpá˝Ě}
Jennei bá˝Ěhiba ammei vahng kung kahdokei nyupá˝Ě leihen ká˝Ě shenshi, FNR hommei RRaD ghuong bangtá˝Ěke, hadá˝Ě jumphong ghuong hommei indigenous expert má˝Ě danteiyei, research vaiyei hadá˝Ě public beá˝Ě ká˝Ě education shuoh-ei dainyeih. Naga ammi jennei bá˝Ěhiba lei vahng leihen má˝Ě danteiyei temjá˝Ěma, RRaD hommei Oxford University ká˝Ě longi wonggohshi laai nyiangei shuohhen. Dr. Toli
Kikon hadá˝Ě Naga am anthropologist Dr. Arkotong Longkumer, Senior Lecturer, University of Edinburgh, UK nyi PRM am má˝Ě yeihshi nyingteiyei nyupá˝Ěnangká˝Ě FNR ká˝Ě sheá˝Ěhteiyei dainyeih.
Haba ká˝Ě shenpá˝Ě RRaD hommei daosho lehm lao lao information, interview, má˝Ěbá˝Ě ghuong lao lao má˝Ě pongpá˝Ě, workshop, survey, questionnaire, jat ká˝Ě má˝Ěbá˝Ědhá˝Ě pongpá˝Ě, pheinaá˝Ědhá˝Ě pongpá˝Ě, publicdhá˝Ě ká˝Ě phaowng gangpá˝Ě, video hwopá˝Ě, public lecture, comic book (lajei) hommei bá˝Ěshah epá˝Ě hommei shei public ká˝Ě nyinghá˝Ěnyeih. Lebá˝Ě kahdokei haba keipá˝Ě daosho dá˝Ěkei bá˝Ěhibá˝Ě ammei vahng leipá˝Ě ghuong lao lao má˝Ě FNR hommei shahjaang yahteinyeih, hadá˝Ě shao shahjaang ngeá˝Ějaang yahteihen.
Daosho sheshalei daihen shingvaishi, RRaD hommei research daahen hadá˝Ě researcher nyeishi jehen. FNR hommei tribal organisationdhá˝Ě ká˝Ě research daosho ká˝Ě sheá˝Ěhhen nyá˝Ěknyeih hadá˝Ě shongnyiá˝Ě vaishi jennei bá˝Ěshah vanglem ká˝Ě shenpá˝Ě daosho vamhebak ká˝Ě nyeishi tribal organisation nahen.
A Naga Pathway (Naga-am Daihen lehm )
Naga ammei bá˝Ěshah hadá˝Ě yimpiladhá˝Ě longi voktaivongtaipá˝Ě nyá˝Ěpeih shei FNR ammi meeishi nyingeinyá˝Ěpeih. Shola ammi vanglem lempá˝Ě hebak ká˝Ě vamphaongpá˝Ě shahhidao shenyih thahshi Naga ammi ponghahnyeih. Jenni peihdaipá˝Ě bá˝Ěshah hi shenyihpá˝Ě bá˝Ěshah nyi nyingei jenni lishi veihen shongnyiá˝Ě khih. Lappá˝Ěhá˝Ěki, FNR ammi reconciliation daosho dá˝Ěkpá˝Ě hommei nyinghahpá˝Ě lesson-á˝Ě, Peihdaipá˝Ě já˝Ěteishangteipá˝Ě bá˝Ěshah nyingpá˝Ě hommei, shenyih haanpá˝Ě doppá˝Ě mongshang meeihá˝Ě-aokhen lesson nyingshah. Peihdaipá˝Ě bá˝Ěshah hi shenyihpá˝Ě bá˝Ěshah lao lao kei nenyinghen wongpong, shejao, jejinyi shenteishi nyá˝Ěpeih.
Jenni haba vahng leihen daosho dá˝Ěkshingká˝Ě, shola ammi mangtá˝Ěkpá˝Ě shola ammei nemeeipá˝Ě vanglem nevaijá˝Ě daosho jeiyei liá˝Ěngeileipá˝Ě daosho dá˝Ěkhen (decoloniality) mongká˝Ě tuhshah. Habakei vaijá˝Ě mon vahng leihen daosho hadá˝Ě shola ammi nemeeipá˝Ě bá˝Ěshah jeiyei chingmeei liá˝Ěngpá˝Ě daosho hommei mon âNaga-am daihen lehmâ liá˝Ěngaokhen. Haba daosho ká˝Ě mongsha phaaâshahshi hadá˝Ě lishi hadá˝Ě yemya meeiká˝Ě shenyak lehm lao lao ká˝Ěbá˝Ě thaiyei â âNaga-am daihen lehmâ yemshah. Bá˝Ěhiba ammei vahng, kung kahdokeipá˝Ě jennei kahdokei leipá˝Ě daosho mon nevaipih, shejao, jenni jen nyingká˝Ě jen nyinghen hadá˝Ě ká˝Ěphá˝Ě ká˝Ě mekei veihen, jenni jen daihen lehm nyingshah. Shohloh-i nyinghen-á˝Ě, vahng leipá˝Ě hommei nyinghená˝Ě shahhing, bá˝Ěhhean, shokshiang, vangdhá˝Ěm, vanglehm, daá˝Ělangpá˝Ě hadá˝Ě laangha hih. Habayá˝Ě sholi bá˝Ěmmei dangpá˝Ě hadá˝Ě bá˝Ěmmeihean politics hih.
Naga-am daihen lehm (Naga pathway) hayá˝Ě yem má˝Ě nyá˝Ěpeih (dynamic). Naga shahhidao lehm lao lao vampá˝Ě ká˝Ě jiá˝Ěpá˝Ě shahnyok shuohpá˝Ě, hadá˝Ě kahdoknyiá˝Ě daipá˝Ě nyingshi vahng leipá˝Ě shahhidao ká˝Ě yao shahnyok shuohaoknyeih. Hangko vahng leipá˝Ě ká˝Ě shenpá˝Ě shahhidao vanglehm hanneiyá˝Ě Naga am shingvaishi jaa vaishiyao shá˝Ěhen. Hih shejao, hangkonyiá˝Ě daihilei hadá˝Ě kihikon há˝Ěk má˝Ě
nenyunyih. Lehmphá˝Ěli yeiyaei dainyeih. Hanangká˝Ě, mepa kihikon vanglehm vaihen vaijao á˝Ěpaiyao haba á˝Ěng yahhen shei ne-e aokpih. Hanangká˝Ě, terminology hadá˝Ě lebá˝Ě meaning beá˝Ě nyingaokpá˝Ěkei nih-aoknyeih.
Naga Pathway (Naga-am daihen lehm) yemshingká˝Ě, FNR hadá˝Ě RRaD ghuongi Naga ammei kihikon (wisdom), shahlap hadá˝Ě chudeih ká˝Ě vangdhá˝Ěm shuohshi yemhen.
RRaD team Longleng lei peishingká˝Ě, behe há˝Ěki habakei eká˝Ětá˝Ěke, â Jennei bá˝Ěhiba ammei laangha mekei nyioshemmei ká˝Ě nyuhen, jummei shangjing museum lei sheá˝Ěshi tuhjema! Jummei laangha shingnelingi shiá˝Ěhen khih,â Naga ammei bá˝Ěhiba ammei shangjing bela (box) ká˝Ě shihtá˝Ě PRM museum lei tuhhen hi,Naga kahdokei leiyei meeishi tuhhen, hayá˝Ě Naga baangnyiá˝Ěha (public) ká˝Ě gohpeih.
Lehm hwo-pá˝Ě ghuong há˝Ěk mon vaipá˝Ěnangká˝Ě, FNR ammi shahshá˝Ěkteihen shaden apnyeih. Venpá˝Ěshah hadá˝Ě liá˝Ěngeileiaokpá˝Ě chudeih beá˝Ě chemmi danteishah. Chudeih beá˝Ě FNR ká˝Ě etoh, nyiá˝Ělompaja ká˝Ě tá˝Ě-e.
Issued by
Forum for Naga Reconciliation
May 19, 2023