RECOVER RESTORE AND DECOLONISE

Share:

Translated into Pochury by Akho Leyri


 

Khana Naga Akümori Küchüzhule Kenüh Müzazhü Bhrate Kütsü


 

Küthorie

Forum for Naga Reconciliation (FNR), Pitt Rivers Museum (PRM) thi University of Edinburgh thi University of Melbourne vü Naga Research sakütseri tsarü taji moti sa nü khana Nagari akümo chüzhule thi hala se kenüh Museum vü vi wa sathe sara nave-e nüh ta lekhuji mübhaji mükümühie kümüshe vünüh küro sa tse.

PRM nüh September 22, 2020 rülo vü mari alepie sakütsü vü, Covid-19 kenüh ahsa 5 kheküsa se vü, mari nüh anyiri akümo kümünyieri nyuri nyuri kütza kütseri jümari vija khemü. Jüma thuoji mari ave sakürüthele küno küküro müke, Britain kükaji tsotho vü vizhu küsa aguo küpari arüri nga chüzhule taji küvi küro sate. Nagari akümori nga küro jüma vü tshenyie nü küro ve, thi khana Naga kümori thuoji vizhuh nü kütsheku lovü tshesave dhuo. Khinyi, khana Naga akümorüri (khana arü kürüwiri thi sietsokrü alüsheh thi arü vi nü küsari) ave Museum künoteri 214 ake vü bevedhuo.

Dr Dolly Kikon, University of Melbourne vü Naga Anthropologist thi Associate Professor, The Guardian zhülelasi vü PRM küro sakütse zhüku chie nü Museum Director zaluo taji khana Naga akümo/arüri zhüku küna. Jüse vü ma nüh khana Naga akümori azhü küxhaluo sa. Jüti sa nü PRM nüh FNR nüh luove kütsarülera vü küro sakütse zhüku thsü nthe ta küpeluo sa. Jüla nüh khana süteküwari akümo/arü küchüzhule zhüku nga xhaluo wa, thi jüma kenüh momo ta küro küwaleh thi jüla nüh kütsathuo be taji luove sakürüzile taji rho wara nave nüh ta küsa küxhaluo satewa. Jüla kütieke taji FNR nüh PRM sie jüle küsa müzhe taji Naga lanyiri akümo küchüzhu kenüh Naga kürhoperi azhih vü mota küro küwaleh dhuo nüh küxhaluo sa.

PMR nüh FNR sie kürongü ve ta küsa küthsü tsü nü, “Hiri nüh FNR nüh khinyi nyuri sakümütza, noküja, kütsarü thi Nagari dharuo azhie vü küsühro mütu kütse zhükuri küthele kütse, hamari nüh Nagari kürhowuleh xhaluo küwa vü hozake hiri kükrashera na, thi kürhowi anyi sierhüri thi pashe vünüh küro kütseri sie nü süteküwari arüri jümari hala se kenüh mota ame nga tsü taji küro wanave nüh thsüvedhuo” ti küthsü tsü. Küro sa wana küsa kürüzheri azhie vü PRM nüh “Sakükatole kenüh küro küwa vü, kütsarülera thi müza kenüh kümüshe küsü küsa vi nü anyi ave virü taji kürü müza sakümütza kenüh luove sakatsü thi luove tshe nü küsühro setu küve hamari küküna sa wanave” ta küza.

Ma Küsaleh Thi Tsotho Rülie

Lanyiri arü chüzhu na küsa hama azhü küküna thi lesho küpapa beve. Müzawa sie küserü, avüri sie kümütu, Naga nyusho anyi küpapari azhü kürhüzhuh, thi azhüku hamari anyiri küna taji jümari vi avü saküvira, Naga Nyusho guori mütu taji PRM nüh lanyiri arüri jümari kürüh küno thi azhü küxhaluo kenüh anyi kücizhuh thi viranadhuo ta küsa thi lanyiri arü jümari shele kütsüra satse.

Küro hamari sajurana küsa kenüh mavi 8 vünüh 15 küju vimühie ve. Aleh kütse hala, hiri nüh aro küviwa thuoji anyiri azhie lo vü tu taji azhüku bha küno, azhie küpapa vü tse wa taji azhützawa kübha, müzawa saküküthsü thi azhü küsü küsarawa, thi azhih ave wulehwa kümüzhe hamari. Thi, küro hama saküwa vü anyiri kütsathuora thi sakümützara, lanyiri küro thi zhükuri küchiero saküküzhake arori, thi lanyiri kürho wulehri thi awuleh vünüh kürhowi anyiri küngulehri sazhuh taji küvi.

FNR Thuoji Alekhuji Bha Küve Wie

FNR thuoji PRM nüh Nagari kenüh sangü küve Naga lanyiri arü kümühie nüh küsathe thi Museum vü sathe küsara jüma kenüh lekhuji bha kütsüwa wie. Küro hala azhü küxhaluo, bha taji küchie, thi Naga nyusho guori sie azhü küxhaluo, müzawa, nazizhehri thi Nagaland State sorkari hamari tünyie ve.

Küro hala anyi ave mübe thuoji mükümühie, kürü tu taji küro küsa thi müzawa sie küro küsaleh ta thsü taji FNR nüh lasi rhü taji Naga aguo riekhuo küpapa vü lasi rhütsü. FNR nüh riekhuo wuori sie azhü küxhaluo nga samüdhuo thi khinyi nga khinyi nga riekhuo wuori mükümüturari nga whuo beve. Lanyiri arüri küchüzhu hama azhü vü PRM nüh anyi müzawa sie mütuluo tsedhuo, küpakenünyunü, anyi hama vü anyiri thuoji lanyiri süteküwari küshukürari küsa kenüh. Küro sate kütse hala Nagaland sorkari nga mütu nü müzawa kümüshe küthsü kütsü sana ve.

FNR nga thsüve, anyi riekhuo küpapa sie mütuluo kütse hama müchieluo nüh wanave – jihkha küsüsü sa nü. FNR nga thsüdove, khinyi küro sakütse hama Nagari azhi wie ta küsa thi mari mpa nüh Naga lanyiri arüri/akümori mota kürozhu teru nave nüh ma keri vü beve.

Bharale, Saküshurale Thi Leshia Kütsü

(Recover, Restore and Decolonise Team – RRAD)

Lanyiri akümo sathena küsa kenüh thi küro küpapa sa wana küsakenüh FNR nüh jüma lewuo aleh küthsüri sie nü chie thi bhano thi tu nü ajiake tshe nü müzawa nga saküthsüna küsakenüh Bharale, Saküshurale thi Leshia kütsü (Recover, Restore and Decolonise Team – RRAD) ta küsa vizhu.

Nagari nüh agüsü kümori viruna ta thuoji RRaD nüh aküfü kümühie thi kümüzho bha taji jüla nüh University of Oxford vü vi wanave. FNR nüh Dr Dolly Kikon thi anyi küsü Naga Anthrologist Dr Arkotong Longkumer, University of Edingburgh, UK vü Senior Lecturer, ma hama atü vünüh PRM sie küro sa kütsewa, masü nüh RRaD team kükra nü küro saluo-o ti kükükra khuo.

RRaD nüh küro küpapa hozake sate, anyiri sie küjüle vünüh mütsü thuoji mükümühie kenüh, anyiri kümütu, kükütza riekhuori, anyiri sie kümühu, küküna lasiri, aguo sierhüri thi vizari sie azhü küxhaluo, PRM videori vünüh anyiri saküküthsü, müza sie mütuluo taji azhü küjüle, tsorhe lasiphari thi videori vünüh anyiri saküküthsü. Küriekhuo hama nüh küro sa beve thi walena, lanyiri arüri chüzhu viwana küsa kenüh.

Atü vü tse wana küsa kenüh, RRaD riekhuo sezhuh, sakümüzho, thi Research küsari wuori mütshele thuoji mükümühie sa. FNR nüh Naga aguo küxharüri ci taji RRaD riekhuo vü tu nü küro sana küsakenüh citsü, research küsate vü.

Naga Lekhuji

FNR nüh Nagari küsühro zhüku thi anyiri nüh bhrate küveri nga thsü thi jüma kenüh dzaza ve. Nagari thuoji aguo küjiri kükhu vü rho ru thi khinyi nga jüta tse. Aguo küjiri kükhu vü teküru ma zhünyo nga thsüve thi hiri teküwa tsotho zhüku thi khinyi kürho nga rüzhe taji mütse thuoji mükümühie beve. Azhüazhü, FNR nüh kütsarü thi sakümütza kürori vünüh küthsüra, hiri katheluo nü kütse kümünomüna jümari küma na küsa kenüh küro müsa thuoji mümühie. Hiri khinyi thi luonyi masü samüküpara.

Nagari kenüh thuoji chüzhuna thuoji aguo küjiri nüh hiri kükhete mükünyie vünüh sa wana ve. Jüta küsa vü mpa nüh Nagari lekhuji sa runa, nyuri nüh akümo küchüzhu thi aguo küjiri nüh hiri khete küru zhüku küna teru thuoji. Jükenüh anyi ave nga azhü küküna vünüh luove sakatsü thi luove vü taji Nagari lekhuji bha nü sa mütsü thuoji mümühie dhuo. Arü küchüzhu hama hiri mpa I lanyiri küsatheleh aperi vü sie teküru mpa nyu, thitü hiri mpa I zhükuri kübhrate azhie sakütsü nga küsü, hiri mpa hiri nguküve hama kükhaphrüra thi hiri mpa thi küpari nga no thi thsü nü lekhuji kürüthe vü küwara sarana. Azhütza küzana nü, arü küchüzhu hama kümüliamüla, jisuo küngulewa, thsoshi, kükheke, kürhomüke, kümütha, thi rüzhe lewuo nga beve. Hama leshia kütsü thi kükhete münyie nüh kürho politics dhuo.

Naga lekhuji küsü thuoji khramüzho nü mütse thuoji mümühie. Nagari azhüku kübhrate vü luove ji nü bhrate bela mühie ve, thitü jüma kütsokrüra, küjüleluora, thi azhih ave kenüh kütshera sa nü azhü küjülera nga müsa thuoji mümühie nü. Hiri nüh thsürave, arü küchüzhu küro hama Nagari kenüh müshe küwa vü küro kürüthe dhuo. Thitü, hiri nüh küthsülera küsü thuoji khinyi azhih vü anyiri küngaküzhü hama kürüzih vünüh li warave dhuo. Jükenüh aguo küsü nga nyutü küchiekürhü lewuo nga ma mpa ma khete nü mütsera dhuo nyutü kümüshe thi aro hamari mari mpa vi mübera dhuo. Jükenüh kütsokrülehri thuoji azhih ave kenüh sa mühieve, ma khuke, azhünyo, küseto, thi vikütshe hamari küzaküthsüdo thuoji mühie na, azhützawa vü kütieke taji, thi azhüku thi anyiri nüh bhrate kütsewa vi taji müsaju thuoji mümühie.

FNR thi RRaD nüh Nagari zanyo küthsü vünüh, bhrate kütsewa müzhe taji, thi küteri, thi Nagari lekhuji sazhu kütse hala nyuri vünüh küthsüra sa warana ve.

Longleng vü kükhruori küsü nüh RRaD riekhuo vü, “I lanyiri tü Museum azie vü thuoke samü thuoji moti sa nü mari luove rüzirana lo? Mari rüzheri nü küraküprela na nü!” ta küküza. I lanyiri arüri tü wa nü PRM nüh ashukhu lovü kümühie nüh sathe nü no be ketünga nyutü Nagari azhih vü ma küsatheleh aperi vü ru sathesa ketünga, jümari nü Nagari ake vü beve.

Nyuri kükra kütse kümüjie, hiri kürü aleh tse kütse vü, FNR thuoji nyuri sie küjüleluora lekhuji satsü ve. Papa kümüshe thi saküzhe warana küsa arori khuove. Bhrate kümüsü nga beve thuoji FNR vü rhü tsüluo, anyijü vü tsü taji Naga azhükuwa politics mükünyu müküsa tümüluo.

Küsuo kütsüwa: Forum for Naga Reconciliation.

Share:

Recover, Restore and Decolonise

Imprint

The Recover, Restore and Decolonise (RRaD) contains information and resources relating to the history and effects of the removal and repatriation of Naga Ancestral Remains. RRaD is a website that is constantly being developed and added to. Whilst we aim to only present information on this website that is appropriate for a public space, accurate and up to date, we would like to acknowledge that there are many gaps in the information shared which comes from both the historic record and our own knowledge. Please get in touch at [email protected] or any of our social media handles in our contact page, if you would like to share any thoughts or questions with us regarding repatriation, and/or if you have any comments, queries or suggestions on how we can make this website as useful and usable as possible.

While the Recover, Restore and Decolonise (RRaD) team (including all partner organisations) have used all reasonable endeavours to ensure the information on this site is as accurate as possible, it gives no warranty or guarantee that the material, information or publication made accessible is accurate, complete, current, or fit for any use whatsoever. No reliance should be made by a user of the material, information or publication accessed via this site.

The RRaD team (including all partner organisations) accepts no liability or responsibility for any loss or damage whatsoever suffered as a result of direct or indirect use or application of any material, publication or information made accessible via the website or any of our social media handles.

The RRaD Website provides links to companies/organisations and information external to the RRaD Website. In providing such links, the RRaD team and all partner organisations do not accept responsibility for, or endorse the content or condition of, any linked site. The RRaD team (including all partner organisations) reserves the right to vary the material, information or publication on this web site without notice.

©RRaD

Images used in the website have been used with permission from the creators.

Responsible Use

The purpose of this website is to create widespread awareness about the process of repatriation and the profound impact of colonization on Naga people. Please be warned that some of the information shared here may be distressing as they reference a problematic part of history when our ancestors were referred to as ‘savages’ and ‘inferior.’ There will also be stories of our ancestors who have passed away and their remains which were taken, researched on and displayed without consent by colonizers. We request that you take the information shared here with the gravity it deserves, and we believe that you will honour our guidelines of responsible use. 

  • Please treat the information with care and sensitivity.
  • Share and reflect on the stories to assist healing and reconciliation.
  • Support and engage in the process of repatriation of our ancestral remains.
  • Respect the knowledge shared by community members and their wishes on how it should be shared.